OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

ZÁSADY  VÝBERU  PSOV   PRI  LÍNIOVEJ  PLEMENITBE

Medzi využívané spôsoby výberu psov ku krytiu sučiek patrí líniová plemenitba, s ktorou by som oboznámila začínajúcich chovateľov, nakoľko je v súčasnosti dostupná dosť silná základňa chovných línií tak v SR ako i v zahraničí, nám neďalekom.

V prvom kroku sa oboznámime s genealogickými líniami plemena a zvolíme si takú líniu, ktorá nás svojimi výsledkami zaujula. Po získaní orientácie v odchovanej populácií získame prehľad o vzájomnej príbuznosti jedincov na dominantnom zakladateľovi línie. Účelom 1. etapy je vyčistiť tieto línie. Sučky kryjeme vhodnými psami z línie, do ktorých patrí ich otec, pričom nepoužívame úzku príbuzenskú plemenitbu, ale plemenitbu vzdialenú na vynikajúceho predka, ktorý by sa mal objaviť v preukaze o pôvode potomkov 2 krát, či viac krát vo vzdialenosti 3. až 4. voľnej generácie, to je predposledná a posledná generácia predkov uvedených v preukaze o pôvode psa. Takto vedenou príbuzenskou plemenitbou geneticky upevníme požadované znaky zakladateľa línie a máme šancu selekciou odstraňovať všetky nežiadúce znaky.

V druhom kroku prechádzame k tvorbe chovných línií, 3 – 5 chovných rodín, kvalitných vyrovnaných sučiek, ktoré sú si navzájom príbuzné. Rodinu obvykle tvorí matka a jej dcéry, prípadne vnučky. Chovné línie sú postupne charakterizované určitými exteriérovými znakmi, ktorými sa líšia od iných línií a od ostatnej populácie plemena. Možu to byť exteriérové pozitíva a pri zanedbaní zdravotnej stránky môžu so sebou niesť samozrejme i negatíva (svetlé oko, luxácia kolennej čiašky, zúžený hrtan a pod.) Dosiahnuť ustálenosť a znížiť variabilitu odchovov znamená vynaloženie dlhoročného chovateľského úsilia

Vplyv vynikajúceho predka sa môže uplatniť max. do 5. generácie potomkov.

 V treťom kroku líniovej plemenitby, keď sme vychovali niekoľko vzájomne nepríbuzných chovných línií  s dedične ustálenými znakmi a vlastnosťami a príbuzemská vzdialenosť medzi jednotlivými líniami je taká veľká, že medzilíniovým krížením môžeme realizovať zošľachťovanie jednej línie, líniou druhou. Takto by sme mali odchovať skutočne dokonalých jedincov výborného fenotypu a genotypu. Vzájomným krížením chovných línií medzi sebou dosiahneme vyrovnanosť plemena s výšším zdravotným koeficientom a s vyššou celkovou vitalitou.

 

1.      Prehliadneme preukaz pôvodu sučky a zistíme, do ktorej genealogickej línie patrí jej otec. Z tejto línie vyselektujeme psov podľa stanovených kritérií a to napr. exteriérových zakov, povahy a pod. Pridržiavame sa zásady, že nikdy nesmieme doporučiť ku krytiu sučky psa s rovnakým nedostatkom alebo vadou. Takéto vady a nedostatky by sme priamo geneticky fixovali v potomstve. Rovnako sa nedá nedostatočný vývin znakov u jedného z rodičov napraviť prílišným vývinom týchto istých znakov u druhého z rodičov. Vždy sa snažíme odchýlku od štandardu  napraviť perfektným, štandardným vývinom daného znaku u jedného z rodičov.

2.      Medzi predkami psa i sučky sa objavia jedinci, ktorí patria do iných línií. Pokiaľ je to možné, dbáme na to, aby sa u potomstva objavilo čo najmenej príslušníkov iných linií, než do ktorých patria rodičia. Vplyv predkov sa však uplatňuje nanajvýš do 5.-tej generácie predkov. Čím je vplyv predkov nežiadúcej línie vzdialenejší, tým je ich vplyv na potomstvo menší.

3.      Medzi predkami psa i sučky hľadáme spoločného predka opäť len  v tej línií, do ktorej obaja rodičia patria. Pokiaľ bude mať potomstvo spoločného predka patriaceho do inej línie, pôjde o plemenitbu, ktorou sa bude potomstvo približovať svojími znakmi a vlastnosťami. Tak môže dôjsť k zmene charakteristických znakov a vlastností línie a doterajšia príbuzenská plamenitba stratí zmysel a podstatu.

4.      Spoločný predok alebo predkovia, by sa mali vyskytovať v preukazoch o pôvode psa i sučky v generácií prarodičov, prípadne u jedného z rodičov v generácií prarodičov a u druhého v generácií praprarodičov. V potomstve tak dostaneme 3 – 4 voľné generácie. Príliš úzká príbuzenská plemenitba vedie často k neúspechu.

5.      Ak nenájdeme psa, ktorý by zodpovedal týmto požiadavkám, zvolíme ku krytiu sučky len psov, ktorý majú vo svojej 4. generácií predkov najviac príslušníkov tej línie, do ktorej patria obaja partneri. V následujúcej generácií sa nám určite podarí nájsť spoločného predka na 3 – 4 voľné generácie.

6.      Psa, ktorý nedal s konkrétnou sučkou kvalitné potomstvo, viac krát ku krytiu tejto sučky nezvolíme. Nevyberieme si na krytie ani jeho brata, prípadne polobrata. Zjavne týto predkovia disponujú odlišným genotypom ako sučka. Týchto psov si  nezvolíme ani ku krytiu ich sestier, prípadne dcér, alebo matky sučky.

7.      Spoločný predok, na ktorého vedieme príbuzenskú plemenitbu by mal mať vysokú plemennú hodnotu. To znamená, že by to mal byť predok overený v kontrole dedičnosti o ktorom vieme, že nedával sám podpriemerné potomstvo. Zvlášť nevhodné je použiť príbuzenskú plemenitbu na spoločného predka, ktorý dával potomstvo s výskytom vylučujúcich vád alebo nežiaducich chorôb. Tieto chyby v plemenitbe sú zbytočné a ťažko sa z populácie odstraňujú.

8.      Vysokú plemennú hodnotu psa, či sučky nerobia len ich potomkovia – šampióni. Plemenná hodnota vyjadruje kvalitu všetkých potomkov danéh  jedinca. Tých vynikajúcich, priemerných, podpriemerných ale i najhoršej kvality s dedičnými defektami a vylučujúcimi vadami. Preto je ďaleko lepšie hodnotený vrh šteniat, ktoré boli všetky hodnotené ako veľmi dobré, ako vrh šteniat s jedným šampiónom  a niekoľkými šteňatami s výraznými vadami.  Ich súrodenec šampón má veľkú šancu, že bude tieto vylučujúce vady prenášať na svoje potomstvo. Podľa predchádzajúcich statí vieme, že on – šampión  heterozygot  je nositeľ vlohy  s pravdepodobnosťou 2:1.

9.      U málopočetných plemien sa vedie príbuzenská plemenitba podobným spôsobom. Intenzívnym využitím jedného jedinca v chove môžeme veľmi skoro zistiť, že nemáme vhodných, dostatočne líniovo vzdialených partnerov ku krytiu. Inbreedingová depresia so všetkými následkami môže spôsobiť veľmi vážné problémy v celej populácií.

10.  Vynikajúcich jedincov – šampionov nepreceňujeme a ani nepodceňujeme. Sú veľmi dôležitý na propagáciu plemena. Každého je možné objektívne zhodnotiť pri kontrole dedičnosti. Pokiaľ dáva podpriemerné potomstvo bez akýchkoľvek ohľadov, je na zváženie jeho prínos v novej populácií. Ak zistíme, že jeho prínos je malý, berieme ho ako každého iného jedinca. Intenzívne ho využívajme len vtedy, ak dáva potomstvo nadpriemerné a má sám vysokú plemennú hodnotu.

 

      Zdroj : Ing.J.Dostál DrSc